Input:

č. 117/1949 Sb. rozh. obč., Garance

č. 117/1949 Sb. rozh. obč.
Odporovací nárok v prípade, že sa odporuje odpusteniu dlhu, smeruje len na reštituovanie pohľadávky. Nárok na zaplatenie je len dôsledkom obnovenia pohľadávky, predpokladá však jej sročnosť. Žalobe odporovacej treba vyhovieť výrokom o bezúčinnosti odpustenia dlhu, i keď sa žalobný nárok na zaplatenie pohľadávky zamieta pre predčasnosť.
V takom prípade nemožno sa ani kompenzačnou námietkou žalovanej strany zaoberať.
Predpis § 16 konk. p. sa týka len pohľadávok konkurzných veriteľov a nie aj pohľadávok úpadců.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 31. marca 1949, Rv 206/47.)
Družstvo A a družstvo B konaly spoločné obchody. Spoločný majetok, ktorý z tejto ich činnosti vzišiel, bol rozdelený pokonávkou, v ktorej sa mimo iného zrieklo družstvo A pohľadávky, ktorú malo proti družstvu B v sume 58.033,25 Kčs. Neskoršie bol na majetok družstva A uvalený konkurz.
Správca konkurznej podstaty družstva A sa teraz domáha žalobou proti družstvu B výroku, že uvedená pokonávka je voči konkurzným veriteľom družstva bezúčinná, a že družstvo B je povinné zaplatiť správcovi konkurznej podstaty uvedenú pohľadávku, žalobník tvrdí, že zrieknutie sa pohľadávky je odporovateľné ako bezodplatné opatrenie úpadců podľa § 32, č. 1 konk. p. Proti nároku na zaplatenie pohľadávky do konkurznej podstaty namietlo družstvo B kompenzando vzájomnú pohľadávku proti družstvu A.
Krajský súd v Prešove zamietol žalobu.
Bývalý Hlavný súd v Košiciach uznal na odvolanie žalobníka, že družstvo B je povinné zaplatiť žalobníkovi uvedenú pohľadávku. Hlavný súd zistil, že sa družstvo zrieklo pohľadávky, hoci za to nedostalo žiadnu protihodnotu a považoval preto toto zrieknutie sa za bezodplatné opatrenie podľa § 32, č. 1 konk. p. S pohľadávkou, ktorú namietlo žalované družstvo B kompenzando, súd sa nezaoberal a odkázal na ustanovenie § 45 konk. p., podľa ktorého nemôže byť proti odporovaciemu nároku kompenzovaná vzájomná pohľadávka za úpadcom. Ďalej súd uviedol, že nebolo treba, aby vyhlásil pokonávku v rozsudkovom výroku za bezúčinnú (hoci to žalobca žiadal), pretože bolo súčasne žalované na plnenie (zaplatenie pohľadávky). V tom smere poukázal súd na ustanovenie § 42 konk. p.
Najvyšší súd vyhovel čiastočne dovolaniu žalovaného družstva B a vyriekol, že pokonávka, uzavretá medzi družstvom A a družstvom B, pokiaľ sa ňou zrieklo družstvo A voči družstvu B pohľadávky v sume 58.033,25 Kčs, je voči konkurzným veriteľom družstva bezúčinná a v pomere k nim sa obnovuje medzi družstvom A a družstvom B dotyčné uvedenej pohľadávky predošlý právny stav, žalobu na zaplatenie tejto pohľadávky však Najvyšší súd pre tentoraz zamietol.
Z dôvodov:
V otázke bezúčinnosti pokonávky (označenej vo výroku) proti konkurzným veriteľom družstva A je dovolanie žalovanej strany neopodstatnené z dôvodov správne uvedených v napadnutom rozsudku, ktoré dovolaním neboly vyvrátené a na ktoré sa preto iba poukazuje.
Právom si sťažuje dovolateľka, že odvolací súd porušil hmotné právo, keď už v rámci tohto sporu zaviazal žalovanú stranu, aby zaplatila žalujúcej strane sumu 58.033,– Kčs, hoci žalobník nepredniesol úplný skutkový stav, z ktorého už v tomto spore mohol byť odvodený záver, že pohľadávka v